Arthur Schnitzler

	Arthur Schnitzler
	; rakúsky prozaik, dramatik a lekár
Narodenie	15. máj 1862; Viedeň
Úmrtie	21. október 1931 (69 rokov); Viedeň
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Arthur Schnitzler; (plné texty diel autora)
Commons	Arthur Schnitzler
	Biografický portál

Arthur Schnitzler (* 15. máj 1862, Viedeň – † 21. október 1931, Viedeň) bol rakúsky prozaik, dramatik a lekár.

Život

Arthur Schnitzler sa narodil v roku 1862 vo Viedni ako syn popredného laryngológa Johanna Schnitzlera a jeho manželky Louisy.

Už ako dieťa sa zaujímal o literatúru, písal básne a hral na klavír. Šiel však v stupajach svojho otca a na viedenskej univerzite vyštudoval medicínu. Prispieval do lekárskeho časopisu svojho otca Internationale Klinische Rundschau. Zaujímal sa o psychológiu, prax vykonával u psychiatra Theodora Meynerta, u ktorého sa zoznámil s použitím hypnózy a sugescie. Tieto poznatky mali neskorší vplyv na jeho literárnu tvorbu. Ďalej pracoval vo viedenskej Všeobecnej nemocnici, ako asistent svojho otca a nakoniec si otvoril vlastnú privátnu prax.

Jeho literárna kariéra začala v roku 1893, keď zomrel jeho otec. V tom istom roku vzbudila jeho dráma Anatol záujem verejnosti aj kritiky. To v roku 1900 nasledoval súbor desiatich konverzačných jednoaktoviek Der Reigen o milostných vzťahoch viedenskej spoločnosti, ktoré prechádzajú všetkými spoločenskými vrstvami (od prostitútky cez vojaka, slúžku, jej pána atď. až ku grófovi, ktorý sa stýka s prostitútkou z prvej aktovky), ktoré zachytávajú ich rozhovor pred milostným aktom a po ňom. Inscenovanie aj knižné vydanie tejto hry bolo cenzúrou zakázané a Schnitzler ju vydal samonákladom. Po prvýkrát bola uvedená na javisku až v Berlíne v roku 1920 a vyvolala škandál nedozerných rozmerov. Pre svoju otvorenú sexualitu boli aj ďalšie jeho práce cenzurované.

Písal poviedky, novely, divadelné hry a dva romány. Jeho dielo bolo silno poznamenané jeho lekárskou profesiou a hlavne psychologickými a psychiatrickými poznatkami. Často je označovaný ako literárny protipól Sigmunda Freuda. Obaja sa však stretli iba jedenkrát, krátko potom, čo Freud blahoželal Schnitzlerovi k 60. narodeninám. Schnitzlerova poviedka Lietenant Gustl z roku 1900 je prvý prípad použitia prúdu vedomia v nemecky písanej literatúre.

Schnitzler bol členom avantgardnej umeleckej skupiny Jung Wien. Vo viedenských kaviarňach Griensteidl a Herrenhoff, ktoré boli pulzujúcim srdcom viedenského umeleckého sveta, sa stretával so spisovateľom Hugo von Hofmannstahlom. Títo dvaja, Hugo von Hofmannsthal a Arthur Schnitzler, sú považovaní za jedných z najväčších nemecky píšucich dramatikov začiatku 20. storočia.

Napriek tomu, že kritizoval spoločnosť za pokrytectvo v oblasti sexu a erotiky a predsudkom voči ženám, ktoré sa k týmto otázkam stavali otvorene, sám sa odmietal oženiť so ženou podobnej povesti. Pred sobášom s o dvadsať rokov mladšou herečkou Olgou Gussmanovou, sa často stýkal s poprednými ženami viedenskej spoločnosti, bez toho, že by bral do úvahy ich spoločenské postavenie. Po rade búrlivých rokov, naplnených hádkami, sa rozviedli v roku 1921. Ďalšou ranou v jeho súkromnom živote bola samovražda jeho dcéry Lily v Benátkach v roku 1929.

V roku 1926 vyšla jedna zo Schnitzlerových dodnes najobľúbenejších prác, novela Traumnovelle o voľnosti sexuálnej fantázie a váhe naplnenej manželskej nevery vo sne a nenaplnenej nevery v skutočnosti, ktorá sa stala predlohou posledného filmu Stanleyho Kubricka Eyes wide shut.

Okrem svojej literárnej činnosti si Schnitzler viedol od svojich sedemnástich rokov až do smrti denník. V ňom si zaznamenával všetky svoje priateľky (mal ich často viac naraz) a viedol si starostlivé údaje o každom orgazme. Zomrel v roku 1931 na krvácanie do mozgu.

Dielo

(v zátvorke je slovenský názov; dosl. znamená "doslovný preklad názvu")

Anatol (Anatol), 1893. Rad jednoaktoviek.
Sterben (Umieranie), 1895. Novela.
Liebelei (Milkovanie), 1895. Divadelná hra.
Reigen. Zehn Dialoge (dosl. Kolo-kolo-mlynské. Desať dialógov.), 1897. Rad jednoaktoviek.
Paracelsus, 1899. Divadelná hra.
Der grüne Kakadu (Zelený kakadu), 1899. Groteska.
Leutnant Gustl (Poručík Gusto), 1901. Poviedka.
Der einsame Weg (dosl. Osamelá cesta), 1904. Divadelná hra.
Der Weg ins Freie (Cesta k slobode), 1908. Román.
Komtesse Mizzi oder Der Familientag (dosl. Kontesa Mizzi alebo Rodinný deň), 1909. Divadelná hra.
Der junge Medardus (Mladý Medardus), 1910.
Das weite Land (dosl. Široká/Ďaleká krajina), 1911. Tragikomédia.
Professor Bernhardi (Profesor Bernhardi), 1912. Divadelná hra.
Casanovas Heimfahrt (Casanovova cesta domov), 1918. Novela.
Komödie der Verführung (dosl. Komédia zvádzania), 1924. Divadelná hra.
Fräulein Else (Slečna Elsa), 1924. Poviedka.
Traumnovelle (Snová novela), 1926. Novela.
Spiel im Morgengrauen (dosl. Hra v rannom brieždení), 1927. Poviedka.
Therese. Chronik eines Frauenlebens (dosl. Tereza. Kronika života ženy.), 1928. Román.
Flucht in die Finsternis (dosl. Útek do temnoty), 1931. Poviedka.
Jugend in Wien (dosl. Mladosť vo Viedni), 1968. Autobiografia.

Vydaný bol aj Schnitzlerov denník a jeho bohatá korešpondencia.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Arthur Schnitzler
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arthur Schnitzler